História klubu:     

Futbal v rokoch 1953 – 1959

         V roku 1953 sme založili futbalový klub TJ Sokol Žaškov. Prvým predsedom bol Ján Kacko, tajomníkom a hráčom Michal Adamec, ktorý sa neskôr stal predsedom. Hrávali: Ján Chovan, Štefan Andris, Ján Chmara, Ján Lacko, Milan Nemček, Peter Tarčák, Jozef Búroš, Vladimír Chovan, Michal Pobeha, Marián Reguli, Jozef Ištók, Ladislav Užek, Ondrej Turčina, Ján Svorenčík, Jozef Struhár a Ondrej Pavolka.

         Súťaž sa hrávala systémom jar – jeseň. Najskôr sa hrávalo na „Haťách“ v Párnici (kde je teraz PD Párnica). Neskôr hráči a funkcionári chceli postaviť ihrisko v Rekove. Pomáhal im aj pán Sloboda, ktorý bol športovým funkcionárom v Kovohutách Istebné a zároveň i v okresnom a krajskom futbalovom zväze. Už mali všetko vybavené, chýbal im len podpis a pečiatka z MNV Žaškov. Vtedajší tajomník MNV, Ján Piroh a niekoľkí ďalší poslanci však nechceli podpísať a prehlásili, že ak chceme hrať futbal, nech ideme na Poľanu.

         Všimli sme si, že za Oravou (v miestach kde je teraz firma Drevikom) sa len pásavajú kravy. Michal Adamec objednal Bielorus, hráči zobrali lopaty a plocha bola zarovnaná. Osadili sa drevené bránky a odohrali sme jeden zápas. Potom prišiel pán Sokol-Hajtmané, odpílil brány a viac sa tam nehralo. Znovu sme museli hrávať v Párnici alebo v Istebnom. Cez zimu sme usporadúvali tanečné zábavy a divadlá aby sme zarobili a mohli odohrať jarnú časť súťaže. Na zápasy sme chodili vlakom, na bicykloch  alebo pešo. Sviatkom bolo, keď som vybavil z Kovohút v Istebnom „Erendesku“. Poplatok za ňu mi však vždy strhli z výplaty.

(Ján Chovan, 1935)

Spomienky na začiatky

         Hrávali sme na Haťách  v Párnici, lebo v Žaškove sa nedalo ihrisko postaviť. Páni z MNV nám ho nechceli povoliť v Rekove, poslali nás hrať na Poľanu.

         V roku 1955 sme hrali zápas Žaškov – Krivá, vyhrali sme 5 : 3. Dal som tri góly, čo som jeden dal, náš brankár Jožo Struhár  zase pustil. V zápase Leštiny – Žaškov , ktorý skončil 2 :1 som dal jeden gól. Bol tam taký močiar, že niekedy som ledva z neho vybehol, možno aj preto, že Jožo Hanko sa deň predtým, v sobotu , ženil. V Hornej Lehote sme vyhrávali asi 20 minút pred koncom 3 : 0. Dal som tam dva góly. Pískal p. Líška z Veličnej a obecenstvo bolo veľmi búrlivé. Prehrali sme 4 :3

A keď sme domov cestovali vlakom, p. Líška nám povedal, že sa veľmi bál, lebo mu hrozili, že ho hodia do Oravy a dopláva do Veličnej.

         Počiatky futbalu v Žaškove zanechali vo mne krásne spomienky a dobrý pocit so susedského spolunažívania a výpomoci.

 (Vladimír Chovan, 1933)

Keď sa v tých 50 – tych rokoch začal po okolitých dedinách hrať futbal, dala sa partia mladých ľudí aj tu v Žaškove dokopy a začali sme hrávať futbal na ihrisku v Párnici na Haťách. Chceli sme mať vlastné ihrisko , ale nám ho nechceli povoliť v Rekove, tak sme upravili peknú plochu podľa rozmerov za vodou, kde je dnes Drevikom, lebo tam sa len kravy pásli a doloval sa štrk. Ale našli sa majitelia pozemku, ktorý nám asi tri krát poodpilovali brány, potom sme tam už viackrát nehrali.

         V 1953 sme si zvolili predsedu Jána Kacku a ja som bol tajomníkom, neskôr predsedom. Dynamo Dolný Kubín nám darovalo vyradené kopačky a dresy a postupne, kto mohol si dal dres ušiť alebo si niekde zohnal. Ondrej Turčina vlastnoručne ušil hádam aj tri futbalové lopty. Takých nadšencov bolo viac čo pomáhali a sem – tam, keď nemal kto aj zahrali futbal.

         Veľká škoda bola, že chlapci dochádzali z týždňoviek z Ostravy, Galanty, Dubnice a po osudnom zápase Istebné – Žaškov, ktorý sme prehrali 22 : 2 sme sa už nedali dokopy.

(Michal Adamec, 1923)

Futbal očami hráča a funkcionára MNV.

         Futbal som začal hrávať v SOU v Martine, kde som sa učil v rokoch 1952-1954, za vtedajší Spartak Martin, tretie dorastenecké mužstvo. Už v tom období, po založení TJ v Žaškove a pri návštevách rodnej dediny, som občas hrával i v Žaškove za mužstvo dospelých, samozrejme „načierno“ na registračku Michala Pobehu – Kalinčáka alebo na registračku Petra Tarčáka.

         V začiatkoch 50-tych rokov sa, ako žiak základnej školy v Žaškove, pamätám, že najzanietenejším človekom pre športovú činnosť bol bývalý náš starší kamarát – Štefan Andris, ktorý už v tom období vyjednával zápasy s dorastencami zo Stankovian i Švošova. Hrávalo sa aj na Čerťaži s Komjatnou aj na Brestinách. Na základe jeho iniciatívy a ďalších nadšencov, ktorých dokázal k sebe pritiahnuť, bolo vyklčované ihrisko pri rieke Orava vo vrbinách pod Michalom Langom – Kušniere. Táto činnosť sa čiastočne utíšila s nástupom Štefana Andrisa  do učňovského pomeru v Galante. Po návrate z učilišťa sa pustil s ešte väčšou vervou do organizovania športovej činnosti spolu so svojimi kamarátmi Jánom Chovanom – Kopom, Jánom Lackom – Zemané a ďalšími nadšencami. V roku 1953 sa rozhodli založiť dobrovoľnú športovú organizáciu Sokol Žaškov, futbalový oddiel. V roku 1954 už organizovali cvičenia spartakiády v Urbárnom dome. V roku 1954, keď som sa vrátil zo SOU v Martine, začal som hrávať futbal aj v Žaškove, najskôr ako dorastenec a do dovŕšenia 18-teho roku opäť aj „načierno“ za dospelých. V tomto období sa vytvorila veľmi slušná mladá futbalová partia, avšak veľkou chybou bolo, že niektorí hráči museli na futbal dochádzať zo zamestnaní, či už z Ostravy, Dubnice a iných rôznych miest. V tomto období chytával za žaškovcov Štefan Kolovič z Liptovského Bieleho Potoka, ktorému sme sa neraz museli aj na vlak poskladať.

v                  Hrali sme futbal v Dolnom Kubíne. Bola sobota a na zápas prišlo len osem hráčov. Dohodli sme sa z hráčmi a funkcionármi Dolného Kubína, že nám zapožičajú troch hráčov aby sa zápas mohol odohrať a s tým, že zápis sa prevedie po zápase nie s kontumačným výsledkom 3:0 ale so stavom, aký bude po zápase. Vyhrali sme 3:1 a zápis výsledkov na ihrisku platil. Za Dolný Kubín vtedy nastúpili takí futbalisti ako Houdek, Maro, Kysel, Franko.

v                  V roku 1959 sme hrali futbal v Oravskom Podzámku. Deň pred zápasom sa viacerí futbalisti zúčastnili letných mierových slávností – benátskej noci na Oravskej priehrade a odtiaľ sme išli priamo na zápas. Bol s nami aj Štefan Andris, ktorý už v tom období hrával za Baník Istebné. Vyhrali sme 3:2. Podzámčania sa však dozvedeli, že Štefan Andris nie je náš kmeňový hráč, podali protest a výsledok bol skontumovaný. Posledný zápas som hral za Žaškov v roku 1959, kedy Žaškov utrpel najkrutejšiu porážku vo svojej histórii, keď prehral s Baníkom Istebné 2:22. Chcem však poznamenať, že sa na tento zápas vtedy nedostavili hráči dospelých a tak nastúpilo aj viacero dorastencov. Postupne poprichádzali aj ostatní hráči, ale to už bol polčasový výsledok 2:10 a tak odmietli za takéhoto stavu nastúpiť. Prvý gól tohto zápasu však dal dorastenec hrajúci za Drevinu Turany Milan Zelina. Po tomto historickom výsledku sa futbal v Žaškove odmlčal na plných 13 rokov.

Stavba športového ihriska

Po voľbách v roku 1971 som bol zvolený do funkcie tajomníka MNV a aj poslanca S-KNV. Predsedom MNV v Žaškove sa stal Ján Žaškovský. Funkciu účtovníka MNV vykonával zanietený športovec, bývalý aktívny futbalista, Ondrej Kubačka z Párnice. Na základe dlhoročných požiadaviek žaškovských športovcov rozhodlo sa, v zmysle volebného programu národného frontu, prikročiť k realizácii výstavby futbalového ihriska. Na výstavbu boli navrhnuté tri lokality: za vodou pod Slojami, v Tepeli nad Jánom Babiakom a na súčasnom mieste v časti Drábovská záhrada. Miesto za vodou bolo komisiou zamietnuté z dôvodu jeho odľahlosti od obce a s lokalitou Tepeľ nesúhlasil odbor PLVH ONV Dolný Kubín, nakoľko by sa jednalo o záber ornej poľnohospodárskej pôdy. Vybraná bola teda lokalita Drábovská záhrada, pretože táto pôda bola silne podmočená a  nejednalo sa o pôdu lepšej bonity. Bol vypracovaný geometrický plán, na jeho základe prevedený výkup pozemkov a vypracovaný projekt s nákladmi 800.000,-Kčs. K samotnej realizácii výstavby športového ihriska sa prikročilo v roku 1972 v rámci akcie „Z“. Dodávateľom stavby boli Stredoslovenské stavby Žilina. Pretože pozemok bol silne podmočený, po vybágrovaní bahna došlo k zosuvu pôdy pod Ladislavom Brodňanským. Nakoľko nebol urobený geologický prieskum, musela sa havarijná situácia riešiť rozšírením projektu o vybudovanie oporného múru, na základe čoho bol konečný rozpočet vo výške 1.600.000,-Kčs. Výstavba oporného múru sa zabezpečovala brigádnicky pod vedením Ondreja Majdu. Šatne boli zakúpené v roku 1976 z rozpočtu výstavby vodovodu ako zariadenie staveniska v hodnote 75.000,-Kčs z Dreviny Krásno nad Kysucou, závod Turany. Dovezené boli 30. a platba realizovaná 31.12.1976. Toto všetko sa dialo na základe podnetov športového zanietenca pána Miloslava Havku, učiteľa základnej školy. Samozrejme mal okolo seba viac podobne zanietených ľudí.

(Ondrej Žoviak, 1937)

Šport, brigády, zábava

Na osudnom zápase v roku 1959 (Istebné – Žaškov 22:2) som bol ako 11-ročný a dobre si pamätám ako sme i napriek blížiacej sa prehre slušne povzbudzovali naše mužstvo, aj keď sme nakoniec ostali všetci veľmi smutní.

         Futbal som začal hrávať na ZDŠ-ke, kde nás viedol p. Miloslav Havko, vtedajší učiteľ telocviku. V učilišti Kovohuty Istebné som hrával za dorast. Trénovali sme pravidelne a kondíciu sme naberali aj cez zimu. Hrávali sme Hutnícku ligu s mužstvami z Košíc, Podbrezovej, Považskej Bystrice, Dubnice, Ostravy, Vítkovíc. V týchto zápasoch sa zbierali skúsenosti z futbalovej školy. Odohral som aj pár zápasov za B-čko i A-čko Istebného.

         V roku 1972 ma opäť oslovil p. Miloslav Havko, že sa tvorí nová partia, ktorá chce oživiť futbal v Žaškove. Hneď som podpísal prestup a začal hrávať za rodnú dedinu. Od začiatku sa vytvoril veľmi dobrý kolektív. Veď sme sa stretávali aj mimo futbalu. Pomáhali sme si na stavbách rodinných domov, spoločne sme chodili darovať krv na pomoc kamarátom, brigádovali sme na JRD, pri stavbe ihriska ale spoločne sme sa aj zabavili na športových dňoch, gulášoch, zábavách. Spomínam si ako JRD potrebovalo brigádu. Zišlo sa nás okolo tridsať koscov. Starý pán Vraštiak len kul kosy a my sme skosili celú Greksovú i Paseky za Dielom.

         Keď si ma chlapci zvolili za kapitána mužstva, v nedeľu pred zápasmi som ani nejedol. Tesne pred zápasom boli  žalúdočné nervy ale vždy pomohli vrbiny. Pred zápasmi sme sa skladali po desať, dvadsať, tridsať korún aby sme po zápase mali na občerstvenie a častokrát sme dali aj za mladších, študentov. V Žaškove som hrával od svojich dvadsiatichštyroch rokov skoro až do 40-tky. Rád si spomínam ako k nám prišiel Jano Majda z Dynama Dolný Kubín. Obliekali a obúvali sme sa na zápas a Jano nič. Reku prečo sa neobliekaš? Začudoval sa, že my sme si museli všetko nosiť a jemu v Kubíne dali aj ponožky, aj uterák. Ešteže býval blízko a stihol si odbehnúť po veci domov. Dokázali sme potrápiť nejedného súpera i zvučnejšieho mena.

         A preto vďaka za dobrú partiu hlavne Miloslavovi Havkovi, Vladovi Havkovi, Vladovi Krškovi, bratom Strapcovcom, Milanovi Kubačkovi, Janovi Chmarovi. Z tých mladších Milanovi Žúborovi, Janovi Čadovi, Vladovi Mackovi a ďalším.

(Jaroslav Zápotočný, 1948)

Činnosť futbalového oddielu TJ Družstevník Žaškov v období 1972 – 1982

         Futbalový oddiel mal v tomto období až 3 mužstvá, ktoré hrávali. Žiaci z okresnej súťaže v roku 1976 postúpili do krajskej, ktorú hrali 6 rokov. Trénermi boli M. Havko a J. Strapec. Dorastencov v rokoch 1975 – 1978 viedol Ján Chmara, neskôr G. Turčina . Pre nedostatok hráčov však museli zo súťaže odstúpiť. Dospelí hrali okresnú súťaž III. triedu a od roku 1978 II. triedu. Družstvo dospelých viedli M. Havko, V. Havko a O. Kurnota. Tieto futbalovú družstvá hrávali do roku 1975 v Párnici.

         Po dobudovaní futbalového ihriska v Žaškove pribudli v roku 1980 aj šatne, ktoré boli vybudované za pomoci MNV. Na činnosť týchto troch oddielov prispievalo aj JRD Oravská Poruba – Žaškov zaisťovaním autobusu na prepravu hráčov na zápasy. MNV každý rok prispieval finančnou čiastkou na činnosť, na nákup futbalovej výstroje. Mnohé výdavky sa pokrývali zo ziskov z tanečných zábav, ktoré futbalisti usporadúvali. Za Žaškov vtedy hrávali aj futbalisti z Párnice, Zázrivej a Istebného. V Tých rokoch mal veľkú zásluhu na rozvoji futbalu v obci zástupca riaditeľa ZDŠ Milan Havko.

         Základ mužstva dospelých, ktorí vybojovali postup do II. triedy tvorili: Krška V., Zápotočný J., Havko V., Hanko I., Hanko S., Hanko J., Strapec J., Strapec Š., Kurnota J.

(Ing. Pavel Vraštiak)

Ženský a žiacky futbal

         V rokoch 1970 – 1971 sa v Žaškove vytvorilo futbalové mužstvo žien, ktoré som viedol ako tréner. Toto mužstvo hralo dva roky II. ženskú futbalovú ligu – západ. Súperkami nám boli hráčky hrajúce za Tesáre, Poltár, Martin, Trnavu.

         V roku 1971 sme prehrali v Slovenskom pohári s Trnavou na ihrisku v Párnici 2:12 a toto bol vlastne posledný zápas žaškovských hráčok.

         Bol som aj trénerom žiackeho družstva po dostavbe ihriska. Žiaci začali hrávať v oravskej súťaži skupina Juh, ktorú vyhrali a v roku 1975 hrali kvalifikačný zápas o titul majstra okresu s mužstvom severnej časti Oravy, Lokcou. Zápas sme hrali na Bzinách , Žaškov vyhral a postúpili sme do krajskej súťaže, ktorú hrali 6 rokov. Dorastencov, vtedy trénoval Gustáv Turčina, prípravku Milan Havko a Cypro Keveš. Ján Púček nás vozil na zápasy na Tatre 805. Neskôr títo žiaci hrávali za Istebné a Dolný Kubín.  V posledných rokoch úroveň žiackeho futbalu stagnuje.

         V roku 1984 sa hral zápas Podbieľ – Žaškov o postup do I. triedy  v Zuberci a už v prevej minúte Žaškov viedol 1 : 0, ešte ani autobus s fanúšikmi za Žaškova nebol v Zuberci. Polčas skončil pre Žaškov 2 : 0 a konečný výsledok Podbieľ – Žaškov 4 : 2, kde mali vinu hlavne rozhodcovia a delegát p. Kobylka. Potom sa hralo v Žaškove a pre dážď bol zápas po polčase ukončený. Dohrával sa v týždni a nakoniec postúpil Podbieľ, za ktorý vtedy hral bývalý minister obrany Ján Sitek. V roku 1985 sme aj tak postúpili do I. triedy. Najlepším hráčom za mojich čias a dá sa povedať dodnes bol Jozef Kurnota .

(Jozef Strapec, 1953)

Zaujímavosti zo začiatkov futbalovej činnosti

Atraktívne zápasy:

v                  Naši futbalisti v prvých rokoch svojej činnosti odohrali niekoľko zaujímavých zápasov. Na začiatku 80-tych rokov sa hrávalo na škvárovom ihrisku v Istebnom. O postup do druhej triedy najvyššej oravskej súťaže bojovali Kraľovany a Zuberec. Naše mužstvo hralo so Zubercom, hráči podali heroický výkon a vyhrali nad súperom 1:0, čím pomohli Kraľovanom k postupu. Kraľovany sa odvďačili našim hráčom niekoľkými fľašami „trúnku“. Zápas bol ťažký, pretože hráč Zuberca priamo na ihrisku počas zápasu ponúkal nášmu hráčovi 500 korún ak zápas prehráme. Naši hráči odolali.

v                  Pri rozširovaní najvyššej oravskej súťaže získali Žaškov a Podbiel rovnaký počet bodov a mali aj rovnaké skóre a tak o postupe museli rozhodnúť dva vzájomné zápasy. Prvý zápas sme odohrali v Zuberci, pretože Podbiel mal zatvorené ihrisko. Prehrali sme ho 2:4. Odveta sa hrala o týždeň v nedeľu po skončení Žaškovského minimaratónu. V priebehu prvého polčasu sa nad Žaškovom prehnala dažďová smršť a preto bol zápas prerušený a opakoval sa cez týždeň. O zápas bol obrovský divácky záujem aj z okolitých dedín a mal vynikajúcu športovú úroveň. Šťastnejší boli hostia, ktorí vyhrali a postúpili tak do najvyššej oravskej súťaže. Za Podbiel hral v týchto zápasoch aj Ján Sitek, bývalý minister obrany SR. Zápas vtedy rozhodoval Vladimír Mušák, terajší prvoligový rozhodca.

Funkcionárske perličky:

v                  V prvých rokoch našej činnosti niekto odcudzil vedúcemu nášho mužstva v Dolnom Kubíne aktovku, v ktorej mal aj registračné preukazy. Nikdy sa už nenašli. Na najbližší nedeľný zápas nám dovolili nastúpiť na občianske preukazy a v nasledujúcom týždni sa museli vybaviť duplikáty registračných preukazov.

v                  Dobrým zvykom bolo pred zápasom uctiť si rozhodcov kávičkou a Spišskou borovičkou. Fľaša potom zostávala v rozhodcovskej kabíne na stole. Na konci jedného zápasu bolo podozrivé, že sa borovička akosi „vyparila“. Čo však bolo ešte zaujímavejšie, že pán rozhodca Gavlenda z Oravského Podzámku sa po zápase pýtal, kto vlastne vyhral.

v                  Prvý rok po otvorení futbalového ihriska sme ako nováčik hrali s Pribišom. Keď sme už vyhrávali vysoko, asi 9:0, pán rozhodca Ferko Sidor poprosil nášho kapitána aby sme už zastavili ten gólostroj.

v                  Na zápasy na súperove ihriská sme cestúvali na hasičskej 805-ke. Na jednej spiatočnej ceste z Pucova začalo snežiť a keďže stierače nefungovali, musel Janko Paprčka stáť na stúpačke a rukou zotierať sneh z predného skla.

v                  Raz, keď sme hrali zápas v Zuberci, chytával za Žaškov Jožko Bernolák z Medzibrodia. V tú nedeľu však bol v Bratislave, ale sľúbil, že na zápas príde na motorke. Pred zápasom sme však museli presviedčať Vlada Kršku, ktorý bol po operácii kolena, aby zo začiatku nastúpil. Polčas sme vyhrali 3:0. Zrazu sa na čiernej motorke objavil Jozef. Tréner celý šťastný, že sa Vladovi nič nestalo, postavil na druhý polčas celého skrehnutého Bernoláka, ktorý v druhom polčase inkasoval štyri góly a tak sme nakoniec ten zápas prehrali 3:4.